Šport na prvom mieste
Keď si spomínam na svoje detstvo, tak moja sestra nebola vôbec typické dievčatko. Bábiky ju nijako zvlášť nebavili, neznášala ružovú a červenú farbu, mašličky, volány alebo čipky. Šatôčky odmietala nosiť. Bola proste tak trochu chlapec a milovala akékoľvek športy, kde sa mohla zapojiť do kolektívu svojich kamarátov. Často ste ju mohli nájsť na futbalovom ihrisku alebo ako hrá s chalanmi hádzanú.
Naša izbička
Preto ani náš spoločný priestor nevyzeral nijako zvlášť ako detská izba pre dievčatá. Na jej strane viseli plagáty hokejistov alebo futbalistov v obyčajných rámčekoch alebo si ich rovno lepila na omietku. To sa ale veľmi nepáčilo našim, pretože potom po zložení zostávali stopy po lepiacej páske po celej stene. Na stoličke sa jej vŕšilo oblečenie skoro z celej skrine. Vždy si tam našla, čo potrebovala a zvyšok bol všade okolo. Moja polovica bola uprataná a na nočnom stolíku som mala vo váze sušené slamienky v bielej a ružovej farbe. Nad posteľou som mala dlhšiu poličku na moje obľúbené knižky. Boli sme jednoducho ako dve strany mince, každá úplne iná. Napriek tomu sme si spolu celkom rozumeli.